Už ako malé dieťa bola obklopená umením rozličného druhu. Výtvarnej tvorbe, tancu, spevu a hre na klavíri sa venovala od svojich šiestich rokov až do stredoškolských čias. Tie prežila na strednej umeleckej škole v Kežmarku, kde vyštudovala odbor propagačné výtvarníctvo. Práve tam sa okrem iných, zoznámila s technikou olejomaľby, ktorej ostala verná dodnes. Po nasledujúcich rokoch externého štúdia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v odbore masmediálna komunikácia, sa rozhodla venovať umeleckej maľbe na plný úväzok.
Kvôli početným zlozvykom nazýva samú seba “chodiaci zlozvyk”. Jedným z nich je ako sama tvrdí “chronické rýpanie sa v minulosti.” Práve v minulosti však, konkrétne v umení, nachádza nekonečný zdroj inšpirácie, pričom východiskovým bodom sa pre ňu stal syntetický kubizmus a expresionizmus. Vo svojich obrazoch sa snaží zachytiť bežných ľudí, zážitky, veci, ale aj svoje súkromné skúsenosti a pocity, ktoré jej pripadajú výnimočné, nevšedné už v danom momente, alebo až časom, keď sa z nich stanú už len spomienky.